V archíve o osudoch civilných obetí nacizmu dokončili digitalizáciu miliónov dokumentov, ktoré by mohli pomôcť výskumníkom dozvedieť sa viac o ľuďoch presídlených a vyhnaných z domova počas II. svetovej vojny. V archíve o osudoch civilných obetí nacizmu dokončili digitalizáciu miliónov dokumentov, ktoré by mohli pomôcť výskumníkom dozvedieť sa viac o ľuďoch presídlených a vyhnaných z domova počas II. svetovej vojny.
Archív Medzinárodnej pátracej služby (ITS) v nemeckom Bad Arolsene oznámil, že digitalizácia dokumentov z povojnového obdobia o odsunutých osobách a emigrácii po skončení vojny trvala rok a pol. Dokumenty poskytujú informácie o osude ľudí, zachránených z koncentračných táborov, táborov nútených prác a zajateckých táborov. Okrem iného ide o dokumenty z nemeckých, rakúskych, talianskych
a britských táborov pre ľudí vyhnaných z domovov, ako aj emigračné zoznamy, záznamy organizácií pre utečencov, či zoznamy ľudí, ktorí prežili holokaust, zostavené židovskými organizáciami.
Medzi digitalizovanými dokumentmi je 350 000 | dotazníkov „CM1“ vydávaných spojencami. „Ľudia písali, čím prešli cez vojnu a uvádzali dôvody na emigráciu“, povedal vedúci archívu Udo Jost. „Dokumenty teraz možno vyhľadávať a prezerať. Forma elektronického prístupu chráni originálne dokumenty a zároveň uľahčuje výskumníkom prístup k informáciám“. Prístup k archívu ITS, spravovaného Medzinárodným výborom Červeného kríža, bol desaťročia prísne obmedzený. Historikov a verejnosti ho otvorili v roku 2007. Archív presunul svoje zameranie od pátrania po ľuďoch na výskumné centrum. Archív zaslal 2,3 milióna nových obrazových súborov partnerským organizáciám v Izraeli, USA, Poľsku, Luxembursku a Belgicku. Archív ITS od roku 1998 naskenoval asi 84,5 milióna strán a odovzdal rôznym inštitúciám približne 6,5 terabajtov údajov. K materiálom patria okrem najnovšie naskenovaných aj dokumenty o koncentračných táboroch, getách a väzniciach, hlavný register mien ITS, registračné karty utečencov a dokumenty o nútených prácach. Partnerské inštitúcie zatiaľ nedostali archív služby pátrania po deťoch, všeobecné dokumenty a korešpondenciu. |
