Prečo by sme neoslavovali tohto roku sviatok Tu bišvat na vesmírnom telese Pandora? Trojdimenzionálny veľkofilm Avatar za nespočítateľné množstvo dolárov nás zaviedol na miesto, kde si stromy vážia a kde modrastí ľudia Na´vi pradávne dreviny uctievajú. Židia na Zemeguli majú svojich „navi“, teda po hebrejsky prorokov tiež a stromy oslavujú rovnako. Tu bišvat v tridsiaty januárový deň je sviatkom Nového roku pre stromy. V tento sviatok spievame a vyjadrujeme stromom lásku, lebo stromy predstavujú záväzok: zasadenie jedného stromu je predsa začiatkom dlhodobého vzťahu, čo je to len ďalšou podobou lásky. Zrejme preto sa takýto deň stal odrazovým mostíkom pre akcie židovských ochranárov v Koalícii životného prostredia a židovského života v oblasti starostlivosti o stromy.
Už pred vznikom sviatku a obavou zo stúpajúcich morí však jednoznačná a nespochybniteľná láska k stromom na Zemi existovala. Ľudia ťažili libanonské cédre na stavbu Chrámu. Každodenné bohoslužby v Chráme si vyžadovali dodávku dreva. Doba železná aj vojenská moc potrebovali drevené uhlie ako zdroj tepla na tavenie striebra aj na kovanie zbraní.
Tóra dokonca aj v čase vojenských konfliktov uplatňovala dekrét proti ničeniu stromov. Milostné verše z Piesne piesní prirovnávajú mladú lásku k stromom:
„Ako jabloň v spúste mnohých stromov v háji
to je moja láska medzi ostatnými slastne mi je sedieť v tieni tohto stromu...“
Prirodzene, veď sme ľudia, ktorí Tóru z hľadiska obsahu a života najčastejšie prirovnávame k stromu života – „ec chajim“. Na sviatok Tu bi švat hľadíme velebíme pôvabnú šekádiu, vznešený mandľový strom s bielymi kvetmi, piesňou. Povedzme si však úprimne, koľkí z nás vysadili strom pred svojím domom? Pred dvomi rokmi som dom od domu presviedčal susedov, aby súhlasili, že mestom založené združenie môže na parkovacích miestach pred domami vysadiť stromy.
Mnohým sa nápad so stromami páčil, ale omnoho viac ľudí bolo proti. Niektorí namietali, že stromy treba zalievať, iní, že kmeň a korene budú zastierať výhľad a ničiť kanalizáciu, že listy a kvety znečistia autá. Stromy treba | navyše orezávať a ochraňovať pred vetrom a chorobami. A rovnako ako vo filme „Avatar“, zanieteným developerom stromy zavadzajú. Načo si teda začínať so stromami ľúbostný vzťah? So stromami sú iba starosti. Čo z nich nakoniec máme? Tieň, ovocie, genius loci, čistejší vzduch. Veď áno, všetko vieme. Moderný dánsky nábytok, šabatové svietniky z izraelského olivového dreva. Aj to vieme. Stromy vedia poskytnúť nádej – starý gaštan prinášal Anne Frankovej v úkryte pred nacistami aspoň trošku šťastia. 13. mája 1944 si naposledy zapísala do denníka: „Náš gaštan celý zakvitol. Celý je pokrytý lístím a je ešte krajší ako minulý rok.“
Strom postihla choroba a vyžaduje osobitné zaobchádzanie, ale jeho semenáčiky rozposlali po celom svete do vyše dvesto škôl a na rôzne miesta vrátane USA. Stromy nám prinášajú porozumenie a medzi susedov priateľstvo. Na zadnom dvore mojich rodičov v kalifornskom Anaheime vždy rástol figovník. V deväťdesiatych rokoch v našom susedstve všetci pozitívne vnímali príchod libanonských a palestínskych rodín. Miestne médiá dokonca začali priľahlú obchodnú štvrť nazývať malou Gazou. Libanonská rodina naproti mojim rodičom si po príchode zasadila vlastný figovník.
Otec zomrel minulý rok. Dozvedel som sa, že so susedom mali fantastický vzťah, ponúkali sa vypestovaným ovocím a vymieňali si informácie o rodine. Stromy nám dávajú cit pre čas a poskytujú dotyk večnosti. Kdesi v kalifornských Bielych horách blízko mestečka Bishop rastie sosna menom Matuzalem, jeden z najstarších stromov na Zemi. Podľa testov z päťdesiatych rokov má 4 789 rokov. Rástla dávno pred Mojžišom. Bol som si ju pozrieť a ak niečo môže žiť tak dlho ako sosna Matuzalem, rovnako dlho môžu žiť aj tradície a spomienky. Svoje stromy milujeme. Ak nesedíme so založenými rukami a ak ctíme stromy rovnako ako bytosti vo filme „Avatar“, sme pevne zviazaní s tradíciou a ľudskosťou. A tak by sme bez vesmírnych lodí, bez 3D atrakcií mohli vytvoriť vlastné efekty: stačí vziať lopatu, vykopať jamu a zasadiť čosi, čo vyrastie do budúcnosti.
Edmond J. Rodman má pravidelný stĺpček v JTA v Los Angeles. |
|
Peter napísal/a dňa 03.09.2010 o 08:17:28 (IP: 91.127.144.87):
Dakujem Edmond, thank you very much, rozumies, ze vsetko zive ma dusu. Zasadil som za svoj zivot stovky stromov /ako sadil stromy aj moj otec/, avsak teraz sa na severnom Slovensku deje devastacia stromov vsetkeho druhu pod zamienkou, ze lykozrut tych blbcov predbehne v niceni stromov. Ako bojovat proti vidine penazi zo zisku za nicenie stromov, ked aj banky su na strane nicitelov stromov? Edmond, nech Ta Hospidin zehna.
dietrich napísal/a dňa 18.03.2010 o 15:55:39 (IP: 90.187.52.188):
Hádam na žitnom ostrove? Môže byť, ked som mal tak okolo 5 rokov, tak ma tam jeden had poriadne vyľakal. Vlastne to bol iba ten jeden had, s ktorým sa stretol.Asi tak lepšie...
Robert napísal/a dňa 17.03.2010 o 22:19:31 (IP: 62.168.65.50):
Dietrichovi, tento had zije v juznejsich castiach slovenska, a s oblubou lovi vtacie mladata .
dietrich napísal/a dňa 17.03.2010 o 15:09:44 (IP: 90.187.161.134):
Robo, dakujem za informáciu, to som nevedel. Ale ozaj som na Slovensku hada leziaceho na strom nevidel. No aspoň sa zhodneme v názore na tých symbolických hadov.
Robert napísal/a dňa 16.03.2010 o 16:11:28 (IP: 62.168.65.50):
Dietrichovi, takze na slovensku zije uzovka stromova /Zamenis longissima/. A je to nas najvacsi had. :)) A mas pravdu, bez hada to nejde.
dietrich napísal/a dňa 15.03.2010 o 16:01:05 (IP: 90.187.8.120):
Robo, ešte by som chcel dodať, že po konároch stromu, pod ktorým som uveril v existenciu Boha stále skákala veverička. Vždy ked som sa po čase k stromu vrátil, bola na tom strome alebo na konároch susedných stromov znovu. Takže správna interpretácia by mala znieť, že všetky stromy potrebujá veveričky, aj ked sa ti to môže zdať akokoľvek smiešné...Pokiaľ si myslel hada nie v hmotnom, ale v symbolickom význame, tak potom pravda v tom je, had znázorňujúci pokušenie pobáda človeka k rozhodnutiu sa k tomu, čo je dobré a to čo je dobré vydá svojim časom ovocie,plody...Strom aj napriek pokušeniu nevyschne...
dietrich napísal/a dňa 15.03.2010 o 15:48:06 (IP: 90.186.130.35):
Robo, a to si na to ako prišiel? Ved na Slovensku hádov leziacich na strom nemáme. Asi pre mňa lepšie, že som sa nenarodil v Afrike...
Robert napísal/a dňa 14.03.2010 o 22:39:19 (IP: 62.168.65.50):
... ale pravy strom ma aj svojho hada
dietrich napísal/a dňa 04.03.2010 o 22:53:55 (IP: 90.186.145.146):
„Stromy vedia poskytnúť nádej“ - symbolika stromov je práve to, čo spája mystiku rôzních spiritualit. Dávid prirovnáva šťavnaté šťastie, blaženosť človeka ku stromu vydávajúcemu ovocie, ktorého listie nikde nevädne . Francúzskemu karmelitánskemu bratovi Lawrencencovi strom bez listov, ktorý kedysi zazrel v zime ako zážitok, rozžiaril skutočnosť Boha v jeho duši. Táto vízia bola tk veľkolepá a vznešená, že aj po štyridsiatich rokoch bola rovnako jasná a živá práve ako vtedy, ked ju prvykrát zažil. Ked si Siddhárta ( Buddha) vyvodil záver, že zmysel života sa nedá nájsť prostredníctvom krajného asketizmu, sadol si pod nedaleký strom a rozhodol sa, že spod neho nevstane, kým sa jeho pochybnosti o zmysle a účele života úplne nerozplynú. Deň vplynul do noci a noc ustúpila brieždeniu a Siddharta bol osvietený prebudením. Odtiaľ hádam aj populárna myšlienka mnicha Šensüeja, ktorú uprostred noci napísal na stenu kláštora:“ Naše telo je stromom bódhih“- t.j. stromom prebudenia...Čo ma úžasne fascinuje je to, že veľké osobnosti sa sa krátko pred smrťou sústredili na (pre nás...) celkom bežné veci z prírody ako napríklad i Anna Franková: „Náš gaštan celý zakvitol, Celý je pokrytý lístím a je ešte krajší ako minulý rok.“
|
