SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Top päť neprávd o Židoch a judaizme

Top päť neprávd o Židoch a judaizme

Delet pre Vás vybral päť najčastejších neprávd o Židoch a judaizme, s ktorými sa často stretávame v rozhovoroch, článkoch a na sociálnych sieťach.

 

Židia žijú na tomto svete už tisícky rokov. Judaizmus je oveľa starší než kresťanstvo a islam, dve z najväčších náboženstiev, ktoré, podobne ako judaizmus, patria medzi abrahámske náboženstva. Mohli by sme sa domnievať, že po takej dlhej dobe už medzi nami nebude panovať atmosféra nedôvery, mylných predstáv a „zaručených právd“, ktoré prekrúcajú naše vierovyznanie, naše učenie a naše zvyky. Na tomto mieste by sme chceli uviesť päť z tých najčastejších neprávd, ktoré sa objavujú v našom okolí a uviesť ich na pravú mieru.

 

1. Židovská rasa

Rozprávať o židovskej rase znamená šíriť rovnaký mýtus aký propagoval Hitler a nacistický režim. Pri ich fanatickej snahe uskutočniť „konečné riešenie“, teda do posledného vyvraždiť židovský národ, narábali nacisti s pojmom „židovská krv“. Tá sa vraj dedila po celé dlhé generácie a teda aj najmenší náznak židovského pôvodu bol dostatočným dôvodom na popravu.

 

V skutočnosti Židia nadobudli v dôsledku stáleho presunu do rôznych kútov sveta množstvo rozdielnych telesných charakteristík. Hoci, na rozdiel od kresťanstva, nikdy nevykonávali aktívnu misionársku činnosť, s radosťou medzi seba prijímali úprimných konvertitov. Rút, ktorá mala moábsky pôvod a rozhodla sa prestúpiť na židovskú vieru, nebola len biblickou postavou, ale aj prababičkou kráľa Dávida, z ktorého rodu sa má zrodiť očakávaný Mesiáš, zjednotiteľ celého sveta.

 

Nikto nedokáže zmeniť svoju rasu, ale počas histórie mali ľudia možnosť pripojiť sa, a aj sa pripájali, k židovskému národu. To jasne znamená, že Židia nie sú samostatná rasa. Je to národ, ktorý má spoločnú vieru a snahu zdokonaľovať svet a ľudí okolo seba, aby boli hodní Božej starostlivosti a milosti.

 

2. Izraelčan = Žid, Žid = Izraelčan

Izrael sa v židovskej tradícii uvádza ako „zasľúbená zem“ – najposvätnejšie miesto tohto sveta. Ale Židia už dávno zistili, že ich viera nepozná hraníc, že s Tórou dokážu nájsť duchovné naplnenie dokonca aj vo vyhnanstve. Prečo, kládli si rabíni otázku, sa Boh rozhodol zoslať Desatoro prikázaní na púšti Sinaj a nie v najsvätejšej zo všetkých zemí, v Izraeli? Preto, objasňujú učenci, aby Židia nikdy nenadobudli pocit, že Tóra ako Zákon patrí len Izraelu a Božie zákony platia len pre toto osobité miesto.

 

Po dvoch tisícročiach odlúčenia sa Židia zázračne vrátili do krajiny, ktorú im prisľúbili proroci. Novovzniknutému štátu dali meno Izrael a občania tohto štátu sú dnešní Izraelčania. Ako nádherný dôkaz spätosti s okolitým svetom, Izrael bol založený ako demokratický štát. Každý sa môže stať jeho občanom. Nemusíte byť Židom, aby ste sa stali Izraelčanom. V doterajšej histórii krajiny zasadalo v izraelskom parlamente 77 poslancov arabského pôvodu a jeden zo súčasných sudcov izraelského Najvyššieho súdu je Palestínsky Arab. Pravda je teda taká, že aj ne-Židia sa môžu stať Izraelčanmi. A Židia, ktorí žijú mimo Izraela sú nielen Židia, ale vďaka spoločnej viere a dedičstvu aj Izraelčania.

 

 

3. Židovský Boh je Bohom Zákonov a kresťanský Boh je Bohom Lásky

Kresťanstvo tradične hovorí, že najväčší rozdiel medzi ním a judaizmom je v tom, že kým kresťanstvo je náboženstvom lásky, judaizmus je náboženstvom zákonov. Toto porovnanie malo za úlohu postaviť judaizmus do menej priaznivého svetla. Židia ho však prijali nie ako kritiku, ale ako pochvalu.

 

Židia zastávajú názor, že také náboženstvo, ktoré kladie dôraz na Božiu lásku aj k tým, ktorí neprestávajú konať zlé skutky, považuje za samozrejmé, že ľudia sa nedokážu zmeniť k lepšiemu. Síce zdôrazňuje  veľkú vieru ľudstva k Bohu, ale zmenšuje význam Božej viery k ľudstvu. Boh Zákona nabáda ľudí prijať skutočnosť, že požehnania, ktorých sa im dostalo, nesú so sebou aj záväzky, privilégiá znamenajú aj zodpovednosť a pravidlá, ktoré dodržiavame sú formou odplaty za darovanú možnosť žiť na tejto Zemi.

 

Židia nazývajú Boha dvomi menami. Prvé meno, Adošem, v hebrejčine zanemená Pán, zdôrazňuje Jeho lásku. Druhé meno, Elohim, v hebrejčine znamená Boh, pomenúva Jeho prísnosť a spravodlivosť. Boh v judaizme odpúšťa a miluje aj ľudí, ktorí sú nedokonalí a nežijú dôsledne podľa Božích zákonov, ale zároveň má v nás takú dôveru, že sa dokážeme zmeniť a prevziať na seba aj naše povinnosti aspoň do tej najmenšej možnej miery.

 

4. Židovské „oko za oko“

Ako môžu Židia tvrdiť, že sú láskaví a milosrdní, keď ich Tóra učí o niečom takom krutom ako „oko za oko“? Učíme naše deti, že dve krivdy nerobia z niečoho právo, inými, slovami, máme právo správať sa barbarsky len preto, že niekto iný sa tak správa?

 

Samozrejme, že takéto právo nemáme, a môžete byť pokojní, aj napriek týmto „klamlivým správam“, ani Tóra od nás takéto niečo nežiada. Uvediem príklad, ako treba chápať napísané zákony interpretované ich ústnym podaním. Talmud jasne hovorí o zámere uložiť pokutu osobe, ktorá inej osobe vybila oko, pričom ide o peňažnú pokutu, nie fyzickú pomstu.

 

Prečo teda text znie „oko za oko“? Dôvod je jednoduchý. Tóra v žiadnom prípade nemôže učiť „peniaze za oko“, lebo význam týchto slov by mohol zvádzať k myšlienke, že medzi okom a peniazmi je rovnosť. Len si predstavte, že niekto bohatý z duše nenávidí svojho suseda. Nazrie do Biblie, prečíta si v nej, že „peniaze za oko“, povie si, že si to môže dovoliť, a vybije susedovi oko.

 

V písaných zákonoch sa uvádza „oko za oko“, lebo práve toto nám chcel Boh zoslať ako zákon. Ak by Boh založil svoj zákon na nemilosrdnej spravodlivosti, tak by ste mali prísť o oko, ak ste vybili oko  niekomu inému. Ale Boh sa nezníži vašu úroveň. Ústne podanie zákonov nás učí, ako Boh zmierňuje spravodlivosť milosrdnosťou. Písané zákony a ich ústna interpretácia spoločne vyjavujú Božiu odpoveď: hrozný trest, ktorý by sa mal vykonať, a milosrdný rozsudok, ktorý je v skutočnosti zákonom.

 

 

5. Kóšer jedlo musí vždy požehnať rabín

Nie, kóšer jedlo nie je jedlo, ktoré musí za každých okolností požehnať rabín. Toto je asi prvá mylná predstava týkajúca sa Židov a jedla, ktorú ľudia často mávajú. Tou druhou je, že kóšer jedlo znamená čisté jedlo, čo by som si občas naozaj želal. V skutočnosti slovo „kóšer“ znamená v hebrejčine „vhodný podľa židovského práva“. Nemusí sa to týkať len jedla, často sa s týmto slovom stretávame v súvislosti s množstvom iných vecí. Neslušné oblečenie nemusí byť kóšer a zamestnanec okrádajúci svojho zamestnávateľa rozhodne nekoná kóšer. V prípade jedla ide o potraviny, ktoré povoľuje židovské právo. Samozrejme, že by malo byť aj čisté, ale to, prečo je kóšer, je skutočnosť, že bolo pripravené podľa nariadení tej Najvyššej Autority.

 

Zaujímavým faktom je, že sa nikde neuvádza, že pravidlá týkajúce sa jedla sú založené na jeho účinkoch na zdravie a ako prevencia pred chorobami. Biblia nám naopak vraví, že tieto pravidlá máme dodržiavať preto, aby sme naplnili Božie slová „ste svätí, a buďte svätí“ (Lv 11:44). Máme dbať na to, čo jeme nie pre naše telo, ale pre našu dušu. Ako dodržiavanie pravidiel o stravovaní urobí niekoho svätým? A ako naša potrava vplýva na naše duše?

 

Pravdepodobne najlepšou odpoveďou na tieto otázky je, že pravidlá stravovania hovoria potrebe sebadisciplíny. Všetci vieme, aké ťažké je dodržiavať diétu. A pravidlá stravovanie sú ešte prísnejšie. Naučiť sa kontrolovať svoje túžby a povedať si, že „toto môžem jesť a toto nie, pretože to chce odo mňa Boh“, znamená stať sa svätým, pretože svätosť znamená naučiť sa poraziť naše túžby, aby sme my kontrolovali ich a nie ony nás.

 

Dokonca aj prvý zákon, ktorý Boh zoslal ľuďom sa týkal jedla:"Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz.“ (Gn 2:16 – 17) Boh nepovedal Adamovi a Eve dôvod. A možno práve v tom tkvie celý zmysel príkazu. Konaj takto, aj keď nevieš prečo, aby si dal najavo, že uznávaš, že Božia múdrosť je väčšia ako tvoja vlastná. Preto neuposlúchnutie bolo opísané ako „jedenie zo stromu poznania“, Adam s Evou si mysleli, že vedia viac. Zdržať sa niektorých potravín len preto, že nám to Boh prikázal znamená, že akceptujeme Jeho vôľu, aj keď nepoznáme pravý dôvod. A práve takto sa stávame aj my svätými.

 

Uvedené nepravdy alebo mylné predstavy v tomto texte sú len malou časťou z množstva „zaručených právd“ o Židoch a judaizme. Sú len dobrým začiatkom a prvým krokom na ceste k naprávaniu škôd, ktoré spôsobilo vzájomné nepochopenie. Nakoniec, svet o nás hovorí ako Ľuďoch Knihy, tak by sme sa s ním mali podeliť o to, čo vieme.

 

s láskavým dovolením aish.com preložil Peter Godovič


Rabín Benjamín Blech l Aug 9, 2017 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
16 reakcií pre „Top päť neprávd o Židoch a judaizme“

gewitter napísal(a):

Aug 11, 2017 12:14

Boh je LÁSKA, je stelesnením lásky, veď kto by sa dobrovoľne vydal do rúk zvrhlého stvorenia, aby ho roztrhalo na kusy, keby ho nesmierne nemiloval a zároveň vedel, že toto jediné ho zachráni ? Hospodin nie je iba Bohom lásky, ale i spravodlivosti a súdu. Kto pohrdne Jeho obetným darom, pohrdne Ním samým a stráca právo byť v Jeho prítomnosti - žid, nežid - bude naveky uvrhnutý do ohnivého jazera a takto by to mal pán rabín vysvetliť každému. Toto bolo od začiatku poslaním Božieho Mesiáša, nie akési zjednocovanie sveta, ktorý je ako páchnuca stoka. Svätý, čistý, dokonalý Boh nenávidí aj ten "najmenší" hriech a bude ho bez milosti trestať smrťou. Nechápem, že práve židom to nie je jasné - tlachajú nezmysly o sebapolepšovaní a predstavujú svetu úplne iného mesiáša, než aký bol od začiatku dejín ľudstvu zasľúbený. Židia nepoznajú svojo Boha, to je smutná realita.

Ervin Rybár napísal(a):

Aug 10, 2017 16:09

On pobil egyptských prvorodencov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On vyviedol Izraela spomedzi nich,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
mocnou rukou a vystretým ramenom,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

On rozdelil Červené more na dve časti,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
A Izraela previedol jeho stredom,
lebo jeho milosrdenstvo je večné. V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, lebo jeho milosrdenstvo je večné.

gewitter napísal(a):

Aug 10, 2017 14:40

Stupídneho pánbožka plného lásky si vymysleli katolíci a im podobní náboženskí humanisti, aby odviedli pozornosť od hriechu a jeho desivých následkov, ale napokon, ani židia si s tým veľmi hlavu nelámu. Sám pán rabín tu píše o akomsi snažení sa v sebapolepšovaní: "Boh má v nás takú dôveru, že sa dokážeme zmeniť a prevziať na seba aj naše povinnosti aspoň do tej najmenšej možnej miery." Ako keby citoval nejakého pápeža. "...také náboženstvo, ktoré kladie dôraz na Božiu lásku aj k tým, ktorí neprestávajú konať zlé skutky, považuje za samozrejmé, že ľudia sa nedokážu zmeniť k lepšiemu." Všetci konáme zlé skutky a nedokážeme sa zmeniť k lepšiemu - pokazené auto sa nikdy samé neopraví - tieto náboženské táraniny postrádajú akúkoľvek logiku. Náboženstvo ako náboženstvo - kde nie je preliata krv zástupnej obete - nevinného baránka, nikdy k odpusteniu hriechov zo strany Božej nepríde a pán rabín by to mal vedieť.

Ervin Rybár napísal(a):

Aug 10, 2017 14:28

Ale Rút odpovedala:
„Nenaliehaj na mňa, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba: lebo kde pôjdeš ty, pôjdem i ja, kde sa zdržíš, zdržím sa aj ja: tvoj národ sa stane mojím národom a tvoj Boh bude mojím Bohom."

Rút sa rozhodla slobodne a dobrovoľne. Boh dal každému z nás slobodu.

gewitter napísal(a):

Aug 10, 2017 14:19

Zaujímavé, ako si ľudia radi vytrhnú z kontextu Biblie to, čo sa im najviac hodí - oko za oko, zub za zub... aké peniaze za oko ? Pán rabín by mal jasne vysvetliť, v akej súvislosti Hospodin tieto inštrukcie vyslovil. Jednalo sa o jedno z Božích prikázaní daných Mojžišovi, ktoré malo slúžiť ako pravidlo v SPOLOČNOSTI - pre ochranu tých, ktorým bolo nejakým agresívnym živlom vážne ublížené na zdraví, majetku, alebo na živote. Mal by sa pre súvislosť prečítať celý odsek - "Ak príde (človek násilne) o život, dáš život za život, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu, popáleninu za popáleninu, ranu za ranu, modrinu za modrinu. Ak niekto zasiahne oko svojho otroka alebo svojej otrokyne tak, že ho pripraví o zrak, ako náhradu za oko musí otroka prepustiť na slobodu. Ak svojmu otrokovi alebo otrokyni vyrazí zub, ako náhradu zaň ho prepustí na slobodu..." Tu predsa vôbec nie je reč o jednotlivcovi, ktorý má právo vykonávať nejakú osobnú pomstu, ale o právo justičné a keby platilo dodnes, kriminalita by sa znížila na minimum. Vďaka týmto Božím nariadeniam je ešte v mnohých krajinách USA uzákonený trest smrti pre vrahov. Žiaľ, humanistický liberalizmus má vlastné pravidlá.

gewitter napísal(a):

Aug 9, 2017 21:22

Čo je to za pojem "židovská viera" ? Totálny nezmysel a Rut neprijala ani nekonvertovala na žiadne "židovské náboženstvo," Boh židov sa stal jej osobným Bohom a to je veľký rozdiel. Náboženský človek nedokáže pochopiť, čo znamená pojem viera, stále bude tvrdiť, že musí mať nejaký náboženský prívlastok. Veriť v Boha znamená veriť Mu, každému Jeho slovu - mať s Ním osobný, blízky vzťah, lenže to nejde bez Mesiáša, ktorý nemá prísť preto,aby zjednocoval svet, ale aby ľudí zachránil pred večnou smrťou a obnovil ich vzťah s Bohom. Rut sa do jeho rodokmeňa dostala pre svoju vieru, lásku a úctu k Hospodinovi i k svojej svokre. Tým, že ju Hospodin začlenil do rodokmeňa Mesiáša jasne povedal, že miluje rovnako pohanov ako židov, že spása je zo židov, ale nie iba pre židov, nehovoriac o tom, že Mesiáš už dávno prišiel, hoci pán relatívny bude zase od zúrivosti škrípať zubami.

Stranka 2 z 2 «1 2
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo