SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Hlbší význam bežných židovských slov

Hlbší význam bežných židovských slov

Za niektorými židovskými slovami sa ukrýva bohatý význam. Predstavujeme vám pôvod deviatich obvyklých židovských slov. Otestujte sa, nakoľko ich poznáte.

 

Kvell

Znamená nadúvať sa pýchou, zvyčajne ak niekto hovorí o svojich deťoch. Toto moderné použitie prichádza zo slova v jidiš - kveln, ktoré znamená potešiť sa. Slovo kveln sa do jidiš dostalo z nemčiny pred stáročiami: vo vysokej nemčine slovo quellen znamenalo tryskať, prameniť, alebo nabublať.

 

Amen
Amen prichádza z hebrejského slova emunah, ktoré znamená presvedčenie, vieru, vierohodnosť, autenticitu a pravdu. Talmud (Shavuot 36a) dáva do súvisu, že  ak počujeme niekoho recitovať požehnanie, povedaním Amen vyjadrujeme, že my tiež akceptujeme tieto slová ako pravdivé.

 

Amen má aj hlbší význam: je to skratka pre hebrejský výraz El Melech Ne’eman, ktorý znamená “Boh vierohodný kráľ”. Takto “amen” slúži aj ako deklarácia sama o sebe, vyjadruje našu vieru v Boha.

 

Menš

V dnešnom význame, menš je človek silný, ktorý si zaslúži úctu. Pochádza to z jidiš, čiže ešte predtým z nemeckého mensch, čo doslovne znamená muž, alebo osoba. To zas pochádza zo starej vysokej nemčiny mennisco, čo znamená človek a to pochádza z prvotnej nemčiny manniska, ktoré popisuje niekoho ako človeka. Avšak v jidiš sa išlo za doslovný význam človeka. Tým že reflektuje židovské hodnoty, menš je človek vo svojej plnosti, niekto kto napĺňa svoje povinnosti a koná tak, ako je správne.

 

Kóšer
Kóšer doslovne znamená hodiaci sa, pravý a vhodný. Výraz “kóšer” môže byť použitý na celé spektrum vecí, ktoré sa riadia židovským zákonom. Zvitky Tóry a mezuzy sú kóšer, keď sú správne pripravené a udržiavané. Legálne zmluvy a dokumenty sú kóšer, keď sú dobre navrhnuté a spísané v súlade so židovským právom. Kóšer jedlo je také, ktoré Tóra povoľuje ku konzumácii židovskému národu.

 

Pravidlá kóšer stravovania sa nachádzajú v Biblii v knihách Levitikus a Deuteronómium a sú rozpracované v Talmude. Nasledovaním týchto pravidiel majú Židia umožnené priniesť svätosť do všetkých oblastí svojho života zakaždým keď varia a jedia.

 

 

Naches

Naches je pýcha a radosť, ktorú dostávame od svojich detí. “Nech ti tvoje deti prinášajú naches” je typickým židovským povzdychom. Naches pochádza z hebrejského slova “nachat”, ktoré znamená zostúpenie, v tomto prípade zostúpenie pocitu upokojenia sa a radosti. To zas pochádza z hebrejského “lanuach”, čo znamená odpočívať. Dostať sa k pocitu “naches” je tiež vyjadrené v jidiš fráze “šep naches”. Slovo “šep” pochádza z jidiš výrazu “shepn”, ktoré znamená načrieť.

 

Mesiáš

Mesiáš prichádza z hebrejského slova “mošiach”, ktoré doslovne znamená pomazaný olejom. V biblických časoch, titul mesiáš bol udelovaný ľudom, ktorí dosiahli istú úroveň vo vodcovstve a sile. Veľkňaz, ktorý na sviatok Yom Kippur vstupoval na bohoslužbu do Chrámu, bol nazývaný Kohen-hamošiach, pomazaný veľkňaz, pretože bol doslova pomazaný olejom, keď nastúpil na svoju pozíciu.

 

Titul mesiáš je rezervovaný pre budúceho židovského vodcu, ktorý sa stane kráľom a začne obdobie dokonalého mieru. Tento Mesiáš bude potomkom kráľa Dávida a obnoví dávidovskú dynastiu. Židovská tradícia hovorí, že bude múdrejší ešte aj od kráľa Šalamúna.

 

Hovorí sa, že v každej generácii žije potenciálny Mesiáš. Keď židovská komunita konečne dosiahne svoj potenciál a začne žiť podľa večných zákonov Tóry, tento vodca povstane a uvedie éru dokonalého mieru.

 

Žid

Pomenovanie Žid pochádza z mena Júda (v hebrejčine Yehuda), ktorý bol  štvrtým synom Jákuba a Lei. Tóra poznamenáva, že potom, čo Lea porodila Júdu, vyznala sa “tentoraz vďačne budem chváliť Boha”, preto svojho syna nazvala Júda. (Genesis 29:35). Podľa veľkého talianskeho židovského komentátora Rabína Ovadia Sforna, Júdovo meno reflektuje intenzívnu svätosť: nielenže obsahu písmená Božieho mena, ale tiež obsahuje základ “hodu” hebrejského slova pre poďakovanie a vďačnosť.

 

Predtým než umrel, Jakub požehnal Júdu ako kráľa: “Nebude odňaté žezlo ani sudcovská palica od potomkov kmeňa Júdovho. “ (Genesis 49:10). Jakubovo proroctvo sa vyplnilo: kráľ Dávid z Júdovho kmeňa napokon vládol celému spojenému Izraelu.

 

Po smrti kráľa Šalamúna, staroveké kráľovstvo Izraela sa rozdelilo na dve: severné Kráľovstvo Izrael, domov desiatich kmeňov izraelských a južné Kráľovstvo Juda, domovina kmeňov Júdu a Benjamína. Staroveké Asýrske impérium zničilo severné kráľovstvo Izraela v 5.storočí pred naším letopočtom a desať kmeňov išlo do exilu. Iba kmene Júdu a Benjamína zachovávali židovskú tradíciu. Po rokoch “Júda” ostalo ako označenie pre všetkých Židov, bez ohľadu na kmeň alebo status.

 

Prvým človekom v Tóre, ktorý je nazvaný Židom je Mordechaj, v Knihe Ester, ktorá popisuje udalosti vzťahujúce sa k sviatku Purím. Používa zaujímavé pomenovania, Mordechaj je nazývaný aj potomkom kmeňa Júdu aj potomkom kmeňa Benjamína: “V pevnosti Šušan žil Žid, ktorého meno bolo Mordechaj, potomok z kmeňa Benjamína.” (Kniha Ester 2:5). Talmud diskutuje nad týmto zaujímavým pomenovaním a uzatvára, že Mordechaj bol skutočne potomkom z kmeňa Benjamínovho. “A predsa bol nazývaný Júdom (Židom), pretože odmietol modloslužobníctvo a každý kto odmietne modloslužobníctvo je nazývaný Židom.” (Megila 12b).

 

 

Hebrejec, hebrejčina

Hebrejský výraz pre Hebrejca je “ivri”. V hebrejčine zvuk pre “b” a “v” sa niekedy vyjadruje rovnakým písmenom a v procese prekladu sa z “v” stalo “b”. Ivri pochádza zo slova “ever”, čo znamená druhú stranu.

 

Prvým človekom v Tóre, ktorý je nazývaný Ivri (Hebrejec), je Abrahám, po tom čo on a jeho žena Sára vstúpili do krajiny Izrael. V bežnom zmysle slova, Abrahám a Sára boli “Ivri”, čiže ľudia, ktorí prišli z druhej strany: v ich prípade, keďže prišli zo severu, z druhej strany rieky Eufrat.

 

V hlbšom význame, Abrahám a Sára boli takisto z druhej strany. Pionieri viery v jedného Boha, zatiaľ čo zvyšok sveta sa oddával modloslužobníctvu, žili život statočného morálneho správanie sa v mori skazeností.

 

Druhým človekom v Tóre, ktorý je nazývaný Hebrejcom je Jozef, pravnuk Abraháma a Sáry, ktorý sa ocitol sám a izolovaný v Egypte, aj tak stále žil podľa morálnych predpisov, ktorý zdedil po svojich významných predkoch v Izraeli. Po tom, čo Jozef odolá pokušeniam manželky jeho pána, Tóra ho spomína ako Hebrejca.

 

Po 3,000 rokov, my ako potomkovia Abraháma a Sáry, zostávame Hebrejcami, ako ľudia ktorí sa ostávajú držať našej viery v Boha a morálneho predpisu Tóry, aj keď to znamená vytŕčať z radu.

 

Mitzva

V modernej reči sa slovo mitzva používa ako dobrý skutok. Mnoho z týchto “mitzvot” (plurál v hebrejčine) nám dáva inštrukcie ako žiť dobrý, morálny život, napríklad tým, že darujeme na charitu, navštevujeme chorých a sme pohostinní. “Mitzvot” sú našimi sprievodcami ako žiť dobrý život.

 

Pritom význam slova mitzva siaha oveľa hlbšie. Znamená prikázania, ktorá nám dal Boha. Slovo mitzva je v Piatich knihách Mojžíšových použité 300-krát. Židia majú povinnosť plniť 613 prikázaní (mitzvot), zatiaľ čo nežidia majú prikázané plniť sedem.

 

V židovskom myslení, naše skutky hlboko vplývajú na to, kto sme. To, čo robíme formuje kým sme. Vykonávaním prikázaní sa dostávame do súladu so nadzemskými cieľmi. Slovo mitzva je tiež vo vzťahu s aramejským slovom pre spojenie - tzevach. Ak vykonávame mitzvot, pripájame sa k väčšiemu dobru, čím pozdvihujeme aj seba.

 

s láskavým dovolením aish.com preložil Ondrej Pastirik


Yvette Alt Miller l Feb 16, 2017 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo