SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Vážne o židovskom humore: Prvá časť

Vážne o židovskom humore: Prvá časť

Židovský vtip je viac než len smiešna historka. Skoro vždy je v ňom ukrytý nejaký odkaz pre poslucháča alebo diváka.

 

„Najprv sa na židovskom vtipe alebo žarte zasmejete. Potom, odrazu, proti svojej vôli, zmĺknete a zamyslíte sa. A to len preto, že skoro všetci Židia sú vlastne vtipkujúci filozofi. Ťažký život z nich urobil realistov, realistov bez ilúzií,“ píše Nathan Ausubel v úvode svojej knihy Pokladnica židovského humoru. Mnoho židovských vtipov a anekdot malo obrovský vplyv na myslenie a povahu židovského národa, lebo vznikli na základe hlbokých múdrostí a poznania. Hoci ich často nevidno na prvý pohľad, zjavia sa nám práve v tej chvíli, keď nad vtipom chvíľu premýšľame.

 

Tradičný židovský príbeh hovorí o tom takto:

Keď poviete vtip roľníkovi, zasmeje sa na ňom trikrát: raz, keď mu ho rozpoviete, raz, keď mu ho vysvetlíte, a raz, keď ho pochopí.

Keď poviete vtip statkárovi, zasmeje sa na ňom dvakrát: raz, keď mu ho rozpoviete, raz, keď mu ho vysvetlíte, ale nikdy ho nepochopí.

Keď poviete vtip dôstojníkovi v armáde, zasmeje sa na ňom len raz, keď mu ho rozpoviete, lebo vám nedovolí vysvetliť ho, a, samozrejme, nikdy vtip nepochopí.

Ale keď poviete vtip Židovi, povie vám, že ho už počul a aj tak ho rozprávate zle.


Od plaču k smiechu

Humor je asi najlepším spôsobom ako bojovať proti nešťastiu a ako sa vyrovnať so zložitou životnou situáciou, najmä ak nad ňou máte len malú alebo žiadnu kontrolu. „Keď sa smejeme na našom osude, je to akoby sme vystúpili z tej situácie a pozerali sa na ňu z diaľky, len ako pozorovatelia,“ píše o smiechu rabín Reuven Bulka.

 

Týmto spôsobom postupne získame schopnosť povzniesť sa nad súčasnú neľahkú situáciu. Theodor Reik, žiak Sigmunda Freuda, ktorý sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia usadil v New Yorku, hovoril, že život je často plný smútku a nešťastia. Tým, že o ňom vtipkujeme, sa nám podarí povzniesť sa nad tragickosť udalosti a tak nad ňou nadobudneme kontrolu. „Vtipkovanie má schopnosť premeniť nárek na smiech,“ poznamenáva Reik.

 

Čo myslíte, prečo Židia tak často vtipkujú o nešťastí? „Je to inštinkt sebazáchovy,“ vysvetľuje Ausubel. „Vysmievanie sa z absurdít a krutostí života nám dáva možnosť otupiť bolesť, ktorú spôsobujú. Zvončeky na šašovej čapici smiešne cinkajú a jeho farebný kostým zakrýva jeho vážnu náladu. Jeho satira a irónia majú jednu cnosť: ani na moment nemáte pocit, že terčom jeho kúskov ste vy sami. A tak sa bez zábran smejete, máte pocit nadradenosti nad tým nemotorným chudákom, hoci celý čas sa on vysmieva z vás!“

 

V židovskom humore sa komédia prelína s tragédiou, preto by sa dal označiť ako „smiech cez slzy“, ktorý sa v jidiš nazýva „bitterer gelekhter“. Židovský humor nie je jedinečný len tým, že sa vysmieva s našich chýb a slabostí, ale práve pre jeho schopnosť odzrkadľovať minulosť nášho národa. Skúsme sa zamyslieť, napríklad, nad niektorými anekdotami a vtipmi, ktoré vyjadrujú našu túžbu ostať nažive aj napriek útlaku a naše rozhodnutie prekonať všetky život ohrozujúce situácie, v ktorých sme sa nachádzali.

 

Úplne nádherný príklad ilustrujúci pud prežitia nájdeme v anekdote, ktorú cituje rabín Reuven Bulka:

Kdesi v Rusku padol do jazera Žid, ktorý nevedel plávať, a úpenlivo kričal o pomoc: „Pomoc, zachráňte ma!“ Ale nikto si jeho volanie nevšímal, rovnako aj hlúčik vojakov, ktorí stáli neďaleko. V zúfalstve Žid zakričal: „Preč s cárom!“ V tej chvíli vojaci naskákali do jazera, vytiahli toho chudáka Žida von a rovno ho hodili do väzenia.

 



Prežiť

Prežiť, aj napriek všetkým útrapám a útlaku, bolo jednou z hlavných starostí židovského národa počas dejín, a židovskí vtipkári si našli mnoho spôsobov ako pretlmočiť tento odkaz s humorom. Vo Francúzsku počas druhej svetovej vojny medzi Židmi kolovala nasledujúca zábavná historka:

 

Jednému Židovi sa počas vojny podarilo ukryť v blázinci. Aby zapadol medzi pacientov, musel sa správať rovnako pomätene ako oni. Jedného dňa riaditeľ ústavu informoval jeho obyvateľov, že ich príde navštíviť Adolf Hitler, a keď vstúpi do hlavnej miestnosti, musia vstať a pozdraviť ho slovami „Heil Hitler!“ Nastal deň Hitlerovej návštevy a všetci ho vítali starostlivo naučeným pozdravom, okrem židovského muža, ktorý ostal sedieť v kúte sály.

„Hej, ty,“ zavolal na neho Hitler, „prečo ma nevítaš ako všetci ostatní,“

„Môj vodca,“ povedal ten Žid, „oni všetci sú padnutí na hlavu. Ja nie!“


S nádejou, vždy, s nádejou

Dokonca aj tvárou v tvár hroziacej skaze existuje drobná iskierka nádeje ako v tomto príbehu:

Najlepší vedci oznámili svetu, že v dôsledku globálneho otepľovania zaplaví pevninu obrovská vlna a zničí všetko živé na planéte. Do skazy ostávajú tri dni.

Hlavný izraelský rabín vystúpil v medzinárodnom rozhlasovom vysielaní s takýmto príhovorom: „Moji milí Židia, všetci musíme prijať Božiu vôľu pokojne a s pokorou. Musíme sa pripraviť na stretnutie so Stvoriteľom a modliť sa za to, aby nás prijal s láskou a milosťou.“

Vodcovia chasidov sa prihovorili svojim spoločenstvám slovami: „Milí Židia, konajme tešuva, pokánie, oľutujme svoje hriechy a pripravme sa na Deň Súdu, kedy predstúpime pred Najvyšší nebeský súd.“

Študenti prírodných vied na univerzitách v Jeruzaleme, Tel Avive, Haife a Negeve, spoločne s poprednými vedcami Izraela sa tiež prihlásia do vysielania: „Milí Židia, všetci sme počuli tie hrozné správy a nesmieme zbytočne márniť čas, pretože máme len tri dni na to, aby sme sa naučili žiť pod vodou.“


Poučenie z príbehu je viac než jasné: Židia chcú, aby svet vedel, že sú pripravení prežiť dokonca aj v tom najhoršom pekle, hovorí rabín Bulka. Zmobilizujú všetku svoju energiu a schopnosti, aby prežili, aj pod tým najväčším útlakom. Obete diskriminácie a neprávosti nemajú inú možnosť ako spoľahnúť sa na vlastný dôvtip a rozum, aby prekonali nenávisť svojich nepriateľov.

 

 

Odpovedáme dôstojne a s rozumom

Židia mnohokrát čelili diskriminácii a antisemitizmu, preto si museli nájsť spôsoby, ako odpoveď dôstojne, ale často aj s istou dávkou hryzavého dôvtipu, na tieto bezdôvodné útoky na ich osoby. V jednej takejto anekdote sa stretne istý Žid práve s antisemitom:

Na kráľovskej slávnosti v Buckinghamskom paláci sa strhla prudká hádka medzi židovským filantropom menom Sir Moses a nepriateľsky naladeným veľkovojvodom z Ruska.

Šokovaný, že Žida pozvali na takéto zhromaždenie aristokratov, veľkovojvoda pošle uštipačnú poznámku smerom k Židovi, že sa práve vrátil z cesty po Japonsku, kde, ako sa dozvedel, nemajú ani Židov a ani prasatá. Sir Moses pokojne oplatí vojvodovu poznámku: „To je vskutku zaujímavé. Predstavte si, že by sme teraz mi dvaja šli do Japonska, to by tam mali aspoň jedno z každého.“


V zápase dôvtipu, na rozdiel od iných bitiek, Židia dokážu vyhrať spor poukázaním na nezmyselnosť predsudkov. Tento prístup bol často jedinou cestou ako si Židia mohli zachovať zdravý rozum a prežiť neľudské podmienky, ktorým čelil:

Jeden antisemita bez hanby vyhlásil: „Všetky problémy pochádzajú od Židov!“

A Žid odpovedal: „Presne tak! Od Židov a cyklistov!“

„Cyklistov? Prečo od cyklistov?“ spýtal antisemita.

„A prečo od Židov?“ spýtal sa Žid.


*Tento článok je prvým zo série štyroch, v ktorých si rozoberieme rôzne charakteristické vlastnosti židovského humoru. S anglického originálu preložil Peter Godovič.


rabín Leo M. Abrami l Aug 23, 2017 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
1 reakcia pre „Vážne o židovskom humore: Prvá časť“

relativita napísal(a):

Aug 23, 2017 15:12

Myslim, ze toto horeuvedene hovori za vsetko!
Poučenie z príbehu je viac než jasné: Židia chcú, aby svet vedel, že sú pripravení prežiť dokonca aj v tom najhoršom pekle, hovorí rabín Bulka. Zmobilizujú všetku svoju energiu a schopnosti, aby prežili, aj pod tým najväčším útlakom. Obete diskriminácie a neprávosti nemajú inú možnosť ako spoľahnúť sa na vlastný dôvtip a rozum, aby prekonali nenávisť svojich nepriateľov.

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo