SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Nezabúdajte na tú najdôležitejšiu lásku

Nezabúdajte na tú najdôležitejšiu lásku

V živote môžeš skutočne milovať raz, možno dvakrát a tí vášnivejší z nás aj viackrát.  Problémom dnešných ľudí je, že zabúdajú na celkom obyčajnú sebalásku.

 

Naším najväčším problémom však býva fakt, že na našej ceste za lásku zabúdame na tú najdôležitejšiu osobu, ktorej by sme mali venovať najviac pozornosti. Bola som šťastná. Mala som skvelého muža. Bol dobrý, inteligentný, dokonca aj vtipný a pre mňa nesmierne inšpiratívny. Bol to prvý muž, s ktorým som si vedela predstaviť život. Nie na dva roky, ale na dlhšie. Bol všetkým, čo som kedy chcela. Jedného dňa odišiel...Viem veľmi dobre ako chutí studená dlážka, na ktorú mi padali slzy.

 

Pýtala som sa Boha, či osudu, koľko mám toho ešte vydržať. Pýtala som sa čohosi abstraktného, kedy už nadíde koniec môjho utrpenia. Plakala som, že už nevládzem. Kľačala som na parketách môjho pekného bytu na Kramároch, ktorý bol zrazu tak prázdny. Slzy padali na parkety ako dážď. Veľmi dobre si nepamätám tých pár dni po rozchode. Nežný plač, hovorím nežný, preto že zo zásady nebývam hysterická, striedali dni totálnej apatie. Striedala som u mňa rodina, priatelia, prípadne kamaráti na telefóne, ktorí ma kontrolovali, či vôbec žijem. Zrejme som pôsobila značne zúfalo.

 

Nevládala som jesť, vlastne som jedlo absolútne odmietala. Výhodou rozchodu však bolo, že som schudla dva kilogramy. Myslím, že jediné, čo som zvládala, bolo si oholiť nohy. Myslím, že v čase môjho najväčšieho smútku ma zachránili moji najbližší a práca, v ktorej som si nemohla dovoliť poľaviť.  Premýšľala som ako mám znovu začať žiť, keď som s tým mužom bola taká šťastná. Bol však preč...Mala som dve možnosti, z ktorých som si mohla vybrať. Mohla som sa bahniť vo svoje sebaľútosti, alebo ísť ďalej. Vybrala som si tú druhú a o čosi ťažšiu možnosť. Viete, čo bolo na všetkom tomto najťažšie?

 

 

Musela som vydržať sama so sebou. Ono to zase nie je až také ťažké. Mám doma celkom dobré zrkadlá, ktoré hovoria, že na tridsaťjeden rokov to nie je až také zlé. Dokonca moje zrkadlá ani neukazujú celulitídu. Zistila som, že moja rodina je súdržná. Prišla som na to, že mám skvelých priateľov, ktorí sú možno nehanebne úprimní, no pritom láskaví. Objavila som čaro športu, ktorému sa venujem odmalička. Crossfit, squash a iné športy mi pomohli udržať si zdravú myseľ.

 

A zistila som, že aj po rozchode sa treba najesť. A samozrejme nesmiem zabudnúť na prácu. Prišla som na to, že mám skvelú robotu, ktorá ma baví a pri ktorej stretávam nesmierne zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. Zaujímavé bolo, že v čase, keď som prechádzala svojou najväčšou búrkou, tak som stretávala skúsených a láskavých ľudí. Prišla mi do cesty spolužiačka z gympla, ktorá pomáha deťom z detských domovov. Alebo žena, ktorá sa druhýkrát narodila a nevzdáva to. Alebo umelci, ktorí sa rozhodli zo dňa na deň zmeniť svoj život a začali žiť dobre. Na náhody neverím a som presvedčená, že veci v našom živote sa dejú z istých dôvodov.

 

Ako som sa mohla pri týchto ľuďoch tváriť nešťastne? Aj vďaka ich príbehom som objavila svoju vlastnú silu a schopnosť znovu vstať a ísť ďalej. Pochopila som však jednu podstatnú vec. Ten priateľ, ktorý z môjho života odišiel v čase, keď som ho najviac ľúbila nebol mojím trestom, ale darom.  Bola som s ním niekoľko mesiacov šťastná a duševne ma veľmi obohatil. Nemohla som sa na neho hnevať. Rovnako som v hĺbke duše cítila, že aj on ma mal rád.

 

 

Skrátka sa rozhodol odísť a bola to jeho slobodná voľba. Mne neostávalo nič iné, iba ju akceptovať. Milujem predsa slobodnú lásku a myslím si, že láska je iba tam kde je sloboda. Po tomto rozchode, ktorý bol pomerne láskavý som si mohla vybrať. Mohla som začať striedať milencov, ale to by zrejme k ničomu neviedlo. Iba telesný kontakt ma nejako špeciálne nenapĺňa a rada zaspávam vo svojom vlastnom byte. Rozhodla som sa však pokračovať vo veciach, ktoré ma robili šťastnou, keď som mala svoju lásku.

 

Neprestala som cvičiť, neprestala som chodievať na Taliančinu, neprestala som sa stretávať s priateľmi, či rodinou.  Teraz, keď moja pozornosť nebola sústredená, som sa zamerala viac na seba. Začala som sa o seba viac starať, ešte viac športovať a pekne sa obliekať. Zistila som, že ten človek, ktorý najviac potrebuje moju lásku, som zrejme JA. Začala som sa tešiť na dovolenky, či voľné víkendy, ktoré plánujem stráviť niekde v zahraničí. Usmievam sa na ľudí v MHD a dobre mi robí, keď počujem spev vtákov. Vlastne som si potom rozchode povedala, že toto je ideálny čas, aby som poriadne spoznala samu seba.

 

Teda venovala si priestor, kým budem mať vlastnú rodinu. Potom už zrejme toho času mať veľa nebudem. Myslím, že v čase keď nám je najhoršie zohrávajú najdôležitejšiu úlohy ti faktory. Pokora, láskavosť a sebaláska. Pokoru ma v sebe každý človek, ktorý v živote padol na úplne dno. Láskavosť by mala byť súčasťou nášho života, lebo v medziľudských vzťahoch neexistuje nič krajšie. A sebaláska? Nám perfekcionistom, to síce roky nič nehovorí, ale raz sa musíme naučiť byť na seba menej prísni a jednoducho si dopriať veci, ktorá nám robia dobre.

 

 

A teraz naozaj nehovorím o sexe. A inak po tom rozchode som objavila čaro nového moderného športu, ktorý sa volá pole dance. Včera sme tam s kamarátkou boli po prvýkrát. Pole dance je vlastne tancom pri tyči( nie, nie je to striptíz), pričom pracujete s váhou vlastného tela. Myslím, že sme s kamoškou pomerne štíhle, ale pri tej tyči sme vyzerali ako baletky s výraznou nadváhou. Naša cvičiteľka nám ukazovala nesmierne éterické pohyby, ktoré sme my vôbec nedokázali napodobniť.

 

Boli sme smiešne, neohrabané a okolo tyče sme sa krútili ako jaternice. Celé zlé. Ale napriek našim nevábnym pohybom nás to nesmierne bavilo. Aj po rozchode som pochopila, že život je krásny a zábavný a všetko pokračuje ďalej. Ale, čo je najviac, všimla som si, že Petra je celkom fajn dievča a dá sa s ňou vydržať. Hoci som to zistila až vo veku tridsaťjeden rokov. No, priatelia, aspoň vidíte, že nikdy nie je neskoro začať sa priateliť s vašim vlastným JA.

 

P.S: Prišla som aj na ďalšiu dôležitú vec. Muži sú ako autobusy. Jeden príde a druhý odíde. Jediné, čo je pre vás dôležité, že stačí nasadnúť na ten správny. Niekedy chytíte dobrý bus pomerne skoro a váš život je naplnený. Inokedy musíte jazdiť nočnými spojmi a hľadať tak správnu cestu domov. No raz ten správny autobus predsa len chytíte. Ten príde práve vtedy, keď ho nebudete čakať. Viete ako spoznáte ten správny autobus? Bude tam príjemne, pohodlne a najmä teplo. V prvom rade si však musíte predovšetkým veriť a nesmiete sa tejto cesty báť( úsmev). Inak aj ten starší a pokazený autobus sa môže niekedy opraviť. Je však len otázkou, či ešte budete mať dôveru sa v ňom znovu odviesť.


by Petra Hublová l Mar 11, 2016 12:00 AM l Print l
Related articles
Click here to print.
4 Reponses to „Nezabúdajte na tú najdôležitejšiu lásku“

Robert says:

Apr 4, 2016 2:38 AM

https://www.youtube.com/watch?v=bYmzYhunEYo

relativita says:

Mar 16, 2016 11:38 AM

Pani Lornitzova, velmi pekne ste to napisala. Dufam, ze budete moct aj nadalej cerpat dusevne sily z vasej rodinky. Uzivajte kazdy den!

Robert says:

Mar 16, 2016 10:49 AM

Ester, Držte sa !

Ester Lornitzová says:

Mar 16, 2016 12:21 AM

Krásny článok. Vybrala som si z neho to, čo sa týka mňa. Pred dvomi mesiacmi mi zomrel manžel. Boli sme spolu 43 rokov. Dosť dlhá doba na to, aby som ťažko, veľmi ťažko znášala jeho odchod. Musím sa z toho dostať sama. Hoci mám skvelého syna, tiež nevestu a vnuka ( taká mini rodina),pre ktorú treba žiť. Nechcem byť nikomu na obtiaž, snažím sa byť užitočná, ale k šťastiu to nestačí. So zaťatými zubami a tichým dialógom s Bohom a tiež so zosnulým manželom prekonávam to, o čom v článku píšete. Snáď sa mi to podarí. Počas svojich 70 rokov som prekonala toho dosť. Nestačil by na to priestor na tento komentár. Staroba je o statočnosti. Tak sa snažím znášať statočne svoj údel a zmieriť sa s tým, že lepšie to už nebude a tešiť sa z odrobiniek šťastia. Sledujem už dlhšiu dobu Vaše články. Majú svoju hlbku a predovšetkým zmysel. Keď nájdem v sebe dosť síl a odvahy, tak sa pripojím k Vašim úvahám.

Page 1 of 1
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or