SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Ako vznikajú židovské vtipy

Ako vznikajú židovské vtipy

Známy český psychiater Cyril Hőschl je známy tým, že pozná naspamäť stovky židovských vtipov. Opýtali sme sa ho teda, že čím ho tak priťahujú.

 

Huumor je svojrázny spôsob chápania sveta, udržovania vlastnej rovnováhy, oznamovania nepríjemných (kráľovský šašo) a inak neoznamovateľných vecí a zvládanie náročných situácií. Nie každému je však tento spôsob milý alebo vlastný, nie každému je dostatočne zrozumiteľný. Aj v tom sa od seba zákonito odlišujú tí, ktorí vtipy „chŕlia“, od tých, ktorí si vtipy „nepamätajú“.

 

Pamäť tu síce samozrejme zohráva rolu, ale povedal by som, že druhoradú. Dôležitý je kognitívny štýl a spoločenskosť, respektíve pocit v tom ktorom prostredí: tie nastavujú latku, tie nastavujú znamienko dôležitosti zapamätať si takú zbytočnú vec ako anekdotu. O tom, aká smerodatná je práve spoločenská zložka humoru, svedčí skutočnosť, že vtip niekde úspešný je inde trápny. Sú anekdoty, ktoré sa dajú s úspechom hovoriť až po polnoci alebo s určitou hladinou alkoholu v krvi.


Židovské anekdoty majú svoje špecifické čaro, ktorým sa odlišujú od politických, sexuálne zameraných alebo zlomyseľných voči inému pohlaviu, etniku či skupine. Pravé židovské anekdoty, teda tie, ktoré pochádzajú zo židovskej komunity, či už akokoľvek kultúrne v diaspore modifikovanej (všimnite si, aké dôležité je, či hlavnou postavou je pán Goldberg, Kohn, Roubíček alebo Dvořáček), nie sú zlomyseľné, nie sú zlovoľné a odlišujú sa od ostatných tým, že hrot ich pointy sa obracia proti tým, ktorí sú zároveň jej zdrojom aj prevážnym médiom.


Málokto si vie robiť dobrý deň sám zo seba, málokto dokáže s niekedy až sladkobôľnou iróniou vypichnúť komiku svojich vlastných zvykov, pováh a vzťahov, ako práve Židia. Zoči voči každodenným strastiam „normálnych“ životov stredných meštianskych vrstiev, s ktorými sa mnohí z nás môžeme aj dnes stotožniť, nemožno odolať nákazlivosti a čaru židovských anekdot. No veď len sami povážte: „Pán Kohn ide parkom a naraz mu zhora spadne na klopu vtáčie hovienko. Zastaví sa, pozrie na hovienko a hovorí: To som celý ja. A iným spievajú...!“

 

Poznámka redakcie. Poznáte aj vy nejaké židovské vtipy? Napíšte tie najlepšie do diskusie.


Michael Szatmary l Sep 4, 2012 00:00 l Tlač l
Pre tlač kliknite sem.
5 reakcií pre „Ako vznikajú židovské vtipy“

Ester Lornitzová napísal(a):

Máj 22, 2013 19:26

Mladý žid stretne staršieho inteligentne vyzerajúceho žida a pýta sa ho, koľko je hodín. Ten vytiahne hodinky, ktoré má vo vrecku vesty na retiazke, pozrie sa na ne a vloží ich späť. Mladík sa pýta znova, ale reakcia je tá istá. Tak to skúsi i po tretí raz, ale bezo zmeny.
Dodá si teda odvahy aj trpezlivosti a spýta sa ho, prečo to robí.
On mu odpovedá: "Ja už viem, ako to chodí. Najprv sa ma spýtaš, koľko je hodín, potom odkiaľ som, potom ma navštíviš a zistíš, že mám peknú dcéru. Samozrejme, že sa zaľúbiš, nuž a ja nemôžem povedať " nie" vášmu sobášu. A potom si budem nadávať celý život, čo to mám za zaťa, ktorý nemá ani na hodinky."

Štefan Perger napísal(a):

Sep 20, 2012 08:08

(prosim ospravedlnte moj pravopis,dakujem
Hugo Kon ma tendenciu vzdy zatazovat rabina hlupostami. jedneho dna prisiel za rabim s narekom a vravy:rabi pomozte,strasne som chory. Stratil som chut do jedla a este k tomu aj klamem,poradte.
Rabi:dobre ze ides,presne na toto mam liek. Rabi siahne do suflika,vytiahne malu gulicku a vravy: daj si toto do ust,prehrizni na polku,pozuj a prehltni. Hugo vezme gulicku,zahrizne,vyplje a vravy: Rabi,ved vy ste mi dal ho-vno! Rabi: no vidis hugo,vyliecil som ta. Vratila sa ti chut a aj pravdu si povedal. :-D

Robert napísal(a):

Sep 18, 2012 13:12

Bohaty americky žid píše dopis svojim chudobným pribuzným v európe. Na obálku napíše: Chcel som vám poslať 100 dolárov, ale obálku som už zalepil.

Ester Lornitzová napísal(a):

Sep 8, 2012 17:40

Pred Múrom nárekov v Jeruzaleme stojí bohatý žid a modlísa: "pane daj, nech sa mi obchod podarí, aby som si mohol kúpiť nové auto." Svoju prosbu opakuje niekoľkokrát. V tom príde chudák postaví sa vedľa neho a začne sa modliť: " pane, nechaj ma zarobiť aspoň pár šekelov, aby som mohol nakŕmiť svoje deti". Boháč siahne do vrecka, vyberie niekoľko šekelov a hovorí: Nerozptyľuj mi Boha takými maličkosťami, tu máš tých pár šekelov a choď!"

Trubiroch napísal(a):

Sep 5, 2012 00:28

Přišel Kohn za rabínem: "Rabi, malér! Mám syna, kluk chytrej, hlava otevřená, mohl být skoro rabín a on se nechal pokřtít!"

Rabi odpovídá: "Kohn, to říkaj ausgerechnet mně? Vždyť já taky mám syna, kluk chytrej, hlava otevřená, mohl být skoro rabín a taky se nechal pokřtít! To nemůžeme tak nechat, jdeme za vrchním rabínem!"
U vrchního rabína svému představenému povídají: "Rebe, poslouchaj nás, oba máme syny, hlavy otevřený, mohli být skoro rabíni a nechali se pokřtít!"
Na to vrchní rabín: "A to říkaj ausgerechnet mně? Vždyť já mám taky syna, kluk chytrej, hlava otevřená, už mohl být také skoro rabín a on se nechal pokřtít! To nemůžeme tak nechat!"
Vrchní rabi s nimi jde do synagógy a modlí se: Veliký Adonaj, máme problém. Všichni máme syny, kluci chytří, hlavy otevřené, mohli být skoro rabíni a oni se nechali pokřtít!"
Zahřmí a shůry se ozve hlas: "Pánové, tohle vy říkáte ausgerechnet mně?"

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo