SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Ako byť charizmatickým človekom?

Ako byť charizmatickým človekom?

Pozorovatelia hovoria, že slabinou Gorila - protestov bol aj chýbajúci „charizmatický líder“.  Lenže: kde tú charizmu získať?

 

Ako byť charizmatickým človekom? Dá sa to naučiť? A čo s tým má Spielberg?! Je určite veľmi príjemné a užitočné, byť fyzicky krásnym človekom. Nadčasovo krásne ženy ako Sophia Loren, Monica Bellucci či naša Emília Vášáryová by o tom zrejme  vedeli rozprávať. Fyzická atraktívnosť otvára pár dverí naviac, o tom nemusíme diskutovať. Ale charizma, to je teda iná káva! Dvier otvára omnoho viac než krása.

 

Okrem toho spôsobuje to, že ľudia s vami chcú komunikovať, tešia sa z vašej prítomnosti, uznávajú a rešpektujú vás, dokonca k vám vzhliadajú. Charizma je mocná čarodejnica a túžiť po nej je úplne ok. Túžiť však nestačí, na charizme treba popracovať. Nie je to totiž vec vrodená, ale získaná a naučená. Poďme sa pozrieť na to, ako na ňu.

 

Spielberg – jednoducho charizma na dvoch nohách

Jedna z najlepších písaných reportáží ponovembrového obdobia pochádza z pera českého autora a tvorcu, Tomáša Hoffmana. Vyšla vo filmovom mesačníku Cinema v apríli 1994 a autorka tohto článku je hrdou majiteľkou onoho pamätného, hlodákmi času už slušne nahryznutého výtlačku. Hoffman bol vyslaným reportérom na Oscaroch. Boli to prelomové Oscary – Steven Spielberg totiž po rokoch prehliadania konečne dostal svojho prvého holohlavého  mužíčka (za Schindlerov zoznam).

 

Skúsený autor Hoffman v reportáži vtipne a pútavo opisuje pocity českého novinára, ktorý je prvýkrát v živote na takej udalosti a na červenom koberci pred ním defilujú všetci tí tvorcovia a umelci, o ktorých celé roky písal (berme do úvahy, že to bol rok 1994). No a ku koncu reportáže  nachádzame tento odstavec: „Steven Spielberg je spíše drobné postavy a tudíž asi menší než jeho manželka. Chová sa velmi skromně, ale možná je to jen přetvářka. Když se mi z metrové vzdálenosti podíval omylem do očí a usmál se, málem jsem omdlel...“ Tie Hoffmanove  mdloby sa dajú vysvetliť veľmi stručne: Spielbergova charizma.

 

 

Hypnotizujúce osobné čaro

O slávnom režisérovi  a jeho vyžarovaní sa už roky rozprávajú legendy. Ľudia, ktorí sa s ním stretli (a ani pritom neboli jeho obdivovateľmi) referovali, že po pár minútach rozhovoru s ním mali pocit, že ho poznajú roky. Cítili sa pri ňom úžasne, cítili sa ako výnimočné osobnosti, cítili sa, ako keby v miestnosti boli iba oni dvaja  a celý svet zostal stáť!  Podobný efekt na úplných cudzincov má aj Bill Clinton, ktorého osobný šarm a schopnosť bez slov si získať  aj úhlavných oponentov sú dobre  známe.

 

A o tom, čo sa dialo keď otvoril ústa, ani netreba hovoriť. Jednoducho majster. Pri predvolebných debatách dokázal svojich oponentov vďaka kombinácii pohľadu/postoja/hlasu  úplne odstaviť. Ak sa chcete od Clintona učiť, odporúčam najmä spektakulárne štvorminútové video (pozrieť si ho môžete TU), kde predviedol snáď celý svoj charizmatický arzenál a pokoril Busha seniora nezabudnuteľným spôsobom.

 

No a  ak smiem na základe dávnej osobnej skúsenosti spomenúť aj jedno meno z našich luhov a hájov, tak dodávam  Jiřího Korna. Jeho charizmu som počas rozhovoru vnímala veľmi intenzívne, bola to tichá, magnetizujúca sila ktorá vyvierala z jeho čírej prítomnosti. A zo spôsobu, akým sa mi pozeral do očí. Pretože...

 

...je to hlavne v očiach!

Odborníci sa domnievajú, že tie najcharizmatickejšie osobnosti majú zvládnuté najmä umenie očného kontaktu. Inými slovami: trik je v tom, ako dlho a priamo iným ľuďom pozeráte do očí. Už spomínaným majstrom očného kontaktu je Bill Clinton. Práve pre to, čo dokáže bývalý americký prezident so svojimi očami, nepotrebuje pri očarúvaní  iných slová ani dotyky. Nie je to pozoruhodné?

 

Ak teda chceme aj my dosiahnuť imidž ľudí s neodolateľnou, neuchopiteľnou aurou, mali by sme - okrem umenia šarmantnej verbálnej komunikácie a reči tela - mať v prvom rade zvládnuté svoje oči. Je to len o  tréningu. Neuhýbať pohľadom ale práveže vyhľadávať pohľad z očí do očí – s cudzincami, s okoloidúcimi, s predavačmi v obchodoch, čašníkmi či úradníkmi na úradoch. Stačí pozrieť sa letmo do očí iného (aj neznámeho) človeka tak dlho, aby ste si uvedomili farbu jeho zreničky  - to je presne tá dĺžka očného kontaktu, ktorá druhému človeku nepripadá  obťažujúca ale naopak, spôsobí mu príjemné teplé pocity.

 

Je to aj o záujme

Ľudia, ku ktorým sa cítime hypnoticky  priťahovaní a nevieme prečo, prejavujú úprimný záujem o nás - svojich komunikačných partnerov. Pri rozhovore neodvádzajú niť  od témy smerom k SEBE, ale otázkami posúvajú rozhovor ďalej smerom k nám! Ak sa charizmatickému človeku pochválite s tým, že ste si práve urobili doktorát, určite nezareaguje s rozžiarenými očami „Vážne?

 

To je super. Ja som si ho urobil pred piatimi rokmi a oslavu som mal v hostinci u Pečenej kačice. Človeče, tam robili nenormálne rezne!“. Naopak, opýta sa vás, akú ste mali tému práce, čo bolo najťažšie a ako sa teraz cítite. Charizmatický človek nechá vyniknúť VÁS a nie seba.  A keď hovoríte, tak sa nepozerá na hodinky, neubieha pohľadom  a určite nie je myšlienkami inde.

 

Je pri vás, sústredí sa na to, čo rozprávate. Mimochodom, všimnite si, koľko ľudí sa dopúšťa v rozhovore spomínaného zlozvyku odvádzania od témy smerom k sebe. Väčšina z nich ani netuší, že to robia. Ale neupozorňujte ich na to, pretože ďalšia črta charizmatických ľudí je tá, že zásadne NEOPRAVUJÚ a nenapomínajú iných.

 

 

No a potom: reč tela

Charizmatickí ľudia majú dokonale vyvinutý cit pre intímny priestor toho druhého. Neboja sa prísť k vám blízko, ale nikdy nie tak blízko, aby ste cítili ich dych. Neutláčajú vás svojou fyzickou prítomnosťou, ctia váš priestor.  Prekvapivo veľa ľudí sa v tejto základnej veci dopúšťa chýb - a potom sa čudujú, prečo od nich ľudia nenápadne o krok ustupujú.

 

Sebaisté držanie tela, zodvihnutá sánka, otvorené a priateľské gestá, svižná a bodrá chôdza (žiadne nenápadné  plíženie sa popri stenách), schopnosť  priateľsky a nenásilne sa rukou dotknúť pri rozhovore ramena iného človeka, to všetko spoluvytvára vynikajúci dojem z vašej osobnosti.

 

Charizmatickí ľudia nie sú namyslení

Arogancia, namyslenosť, nevšímavosť, kyslosť,  korigovanie toho druhého, ľahostajnosť,  uštipačnosť, narcistické odvádzanie témy rozhovoru k sebe a svojim potrebám, nepočúvanie a nezáujem. To všetko stojí na presne opačnej strane osi ako charizmatické správanie. Kto vykazuje jednu z týchto čŕt, ten nikdy nebude svojim okolím vnímaný ako magnetizujúca a žiarivá osobnosť, v ktorej prítomnosti byť je hrejivým  potešením. Ten nikdy nebude mať úspech na biznisových rokovaniach, v politických debatách a ani na rande. Učiť sa charizmatickému správaniu – nech to znie akokoľvek čudne – má zmysel a prináša to sladučké ovocie.

 

Aby som nezabudla, predvolebná kampaň je tu a s ňou  aj možnosť všimnúť si chyby a nedostatky našich politikov pri okrúhlych stoloch v televízii. Počnúc mdlým, monotónnym prejavom, cez aroganciu a zlé držanie tela až po  nesústredené, roztekané oči – je tam všetko. Clintonovský šarm a jeho čary s neuhýbajúcim pohľadom a gestami  asi radšej nečakajme...

 

Keďže nie všetci čitatelia ovládajú anglický jazyk, ponúkame vám vysvetlenie predvolebnej debaty medzi Clintonom a Bushom seniorom:

 

V tejto debate Bush totálne pohorel (v percentách) pretože nezvládol mimoverbálnu komunikáciu a ešte k tomu mal proti sebe absolútneho čarodejníka, majstra charizmy. Bush starší to v tomto výstupe packal hneď od začiatku. Všimnite si, že hneď na úvod, keď diváčka položila otázku, Bush sa mimovoľne pozrel na hodinky. Veľká chyba, dal jej tým hneď najavo svoj nezáujem, ako keby ho jej otázka oberala o čas. Bushovo nešťastné „kuk na hodinky“ sa tak zapísalo do dejín najhorších verejných diskutérskych zlyhaní - a celkom oprávnene. Ak chcete byť považovaný za charizmatickú osobnosť, NIKDY, ani na stotinu sekundy nepozrite na hodinky/mobil keď sa vám niekto prihovára. Ďalší Bushov prešľap:  pri odpovedi sa na  tú pani nepozeral, oči mu tekali, nefixoval ju pohľadom. Jeho odpoveď bola neosobná, mdlá. Keď prišiel rad na Clintona, ten  okamžite k žene podišiel a priamo ju oslovil. V sále plnej ľudí  tak navodil  pocit, že tam sú len oni dvaja, že toto je len o nich dvoch. Celý čas sa jej pozeral do očí, ani raz neuhol.  Pozrite sa na tvár tej dámy na 3:22  - Clitnon ju má pevne vo svojej moci, žena (pôvodne poriadne „nabrúsená“ a konfrontačná) už len očarene pritakáva. Pointou videa je záber na Busha seniora o 3:47 – v jeho tvári je zmes obdivu, úžasu, „nechápania“. V tom momente mu zrejme došlo, že tento duel prehral.

 

 

 


Lucia Kollárová l Feb 17, 2012 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
3 reakcie pre „Ako byť charizmatickým človekom?“

Trubiroch napísal(a):

Feb 21, 2012 21:40

Charizmatický ľudia nepodvádzajú a neubližujú. Ak áno tak je to dobre ukrývané pokrytectvo.

Michael Szatmary napísal(a):

Feb 21, 2012 00:50

pani hoffmanova, odkaz na video je v texte v druhom odstavci pod spielbergovou fotografiou. necitate pozorne :))

Hoffmannová napísal(a):

Feb 20, 2012 15:30

Dobrý den, prosím, přidejte ještě k článku video, které na konci popisujete. Díky. Lenka Hoffmannová

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo