SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

3. časť: Hrdinovia židovských príbehov

3. časť: Hrdinovia židovských príbehov

Obľúbení hrdinovia a témy židovských vtipov nenechajú na nikom ani nitku suchú, nevyhýbajú sa ani svetu Židov.

 

Túžba po poznaní pravdy je prvým krokom na ceste k múdrosti. Jedným z tradičných hrdinov židovského humoru je žobrák schnorrer. Theodor Reik, jeden zo žiakov Sigmunda Freuda, sa vyjadril o postave žobráka vo vtipoch ako o symbole nádeje a presvedčenia, že priepasť medzi majetnými a nemajetnými bude jedného dňa prekonaná. Tento názor, domnieva sa rabín Reuven Bulka, je možné posunúť ešte do inej roviny. Židia boli často nútení prosiť aj o to, čo im právom patrilo. Žobrák teda symbolizuje Židov, ktorí žiadali svoje okolie o zhovievavosť, aby mohli naplniť aspoň to najzákladnejšie právo, právo na slušný život. Začítajme sa do príbehu jedného takého schnorrera, ktorý každý týždeň navštevoval dom baróna Rothschilda, aby ho žiadal o almužnu:

 

Počas jednej návštevy mu barón odkázal, že tento týždeň žiaľ žiadané peniaze nedostane. Očividne nahnevaný žobrák požiadal o dôvod zamietnutia svojej žiadosti. Sluha mu odpovedal, že tento týždeň sa vydávala barónova dcéra a svadba bola veľmi nákladná, preto neostali žiadne prostriedky navyše, ktoré by barón mohol poskytnúť na dobročinnosť. Žobrákova odpoveď bolakedxxd,rť- zmesou chápavého rozhorčenia: „Nevadí mi, samozrejme, že sa barónova dcéra vydala, ale nie za moje peniaze!“


Židovské povolania

Získanie prostriedkov na živobytie nebolo pre Židov vždy jednoduché, najmä pre množstvo diskriminačných zákonov a nariadení, ktoré výrazne ovplyvňovali ich činnosť. Nesmeli vlastniť pôdu alebo podnikať vo viacerých oblastiach, ktoré spadali pod cechy. Tieto profesijné spolky do svojich radov prijímali výlučne kresťanov. Židia museli využiť celú svoju duchaplnosť, aby v takýchto podmienkach dokázali prežiť.

 

Keďže mohli vykonávať len profesie neregulované zákonmi, venovali sa medzinárodnému obchodu a bankovníctvu, ktoré v období stredoveku Cirkev zakazovala. Boli tiež vynikajúcimi lekármi, vykladačmi hviezd a kartografmi. Iní vykonávali drobné práce – šili obuv a šaty, pestovali zeleninu, stali sa mäsiarmi. V nasledujúcom príbehu uvidíme, ako boli študenti Svätých písem zasvätení do tajov obchodu:

 

Raz cestovali dvaja študenti Talmudu vlakom po Belgicku. Rozprávali sa o priam zázračných schopnostiach židovských kupcov a obchodníkov s diamantmi z Antverp.

„Čomu by si pripísal ich úspech?“ spýtal sa prvý študent.

„Spýtajme sa na to radšej nášho spolucestujúceho, ktorý sedí pri okne,“ povedal druhý.

„Ste obchodník, že? Povedzte nám, prosím, aké je tajomstvo úspechu miestnych obchodníkov?“

„Nuž,“ zamyslel sa obchodník, „je to veľmi jednoduché. Sme šikovní vďaka strave, ktorú jeme.“

„A čo jete?“

„Jeme rybacie hlavy a vďaka nim nám to myslí.“

„Zaujímavé,“ zvolali s údivom mladí cestovatelia.

„Nemáte náhodou pri sebe nejaké rybacie hlavy, ktoré by ste nám mohli predať?“ spýtal sa jeden so študentov.

„Ale áno, samozrejme,“ usmial sa obchodník. „len sto frankov za kus.“

Obaja študenti bez rozmýšľania kúpia rybacie hlavy, aby mohli čo najskôr pocítiť ich blahodarné účinky. Po chvíli sa jeden zo študentov spýta obchodníka: „A viete, že v Antverpách sa dá kúpiť celá ryba za desať frankov a práve som zaplatil stovku len za hlavu?“

„No vidíte, mladý muž,“ odpovedal obchodník, „rybacia hlava už začína pôsobiť...“

 



Dohadzovač a dohadzovačka

Dohadzovači a dohadzovačky boli životne dôležitou súčasťou života v časoch minulých. Ich prvoradou úlohou bolo zoznámiť potenciálnych ženíchov a nevesty a priviesť ich k uzavretiu manželstva. V atmosfére neustáleho strachu o prežitie bol každý sobáš považovaný za investíciu do budúcnosti židovského národa. A určite si všetci spomíname na odpovede dohadzovačky Yenty:

 

„To, ako ona vyzerá a on pozerá, veď to je dokonalý pár!“

alebo

„Ona je prekrásna, múdra a z dobrej rodiny. Čo viac si želať?“

„Ale veď ja sa k nej nehodím? Ja nemám žiadnu z týchto kvalít.“

„Jáj, ja som vám to nepovedala? Ja zábudlivá. Viete, ale ona je tak trochu tehotná.“


Náboženské zvyky

Ani náboženské tradície a zvyky neunikli ostriu židovského humoru:

Desaťročný chlapec rozpráva svojmu otcovi, čo sa naučil v nedeľnej škole:

„A ten odchod z Egypta, ocko, to bol poriadny výkon, že? Židia museli prejsť Červené more na obojživelných vozidlách a za podpory bojových vrtuľníkov a raketometov, ktoré ich chránili pred egyptským jazdectvom. To ale bolo nádherné víťazstvo.“

„Povedz mi, synček,“ spýtal sa ho otec, „naozaj vám toto učiteľ povedal?“

„Och nie, ale ak by som ti porozprával, čo nám povedal, nikdy by si mi neuveril.“

 

Ďalší príbeh sa jemne vysmieva z najzákladnejších článkov našej viery. Jedná sa o rozhovor dvoch Židov, ktorí porovnávajú svoje zamestnania:

 

Prvý hovorí: „Ja síce mám vynikajúcu prácu a dobrú mzdu, ale žiadnu záruku, že si ju udržím. Majiteľ pôdy mi môže kedykoľvek vypovedať nájom, preto sa neustále bojím, že prídem o prácu.“

Druhý tiež opíše svoju prácu: „Ja mám úplne ľahkú prácu, ale plat práve vysoký nemám, a straty miesta sa veľmi neobávam.“

„A čo teda robíte?“ pýta sa prvý.

„Pracujem v synagóge,“ odpovedá druhý. „Každý deň, ešte na svitaní, musím vyliezť na strechu synagógy a obzerám sa na všetky strany, či už náhodou neprichádza Mesiáš. Hneď, ako ho zazriem, mám povinnosť oznámiť to rabínovi a najstaršiemu členovi kongregácie. Ako som už spomínal, priateľu, plat nie je bohvieaký, ale miesto je to isté, veľmi isté!“

Rabíni

V Južnej Amerike, a vlastne na celom svete, si židovskí vtipkári pravidelne vyberajú rabínov a židovských duchovných ako hlavných hrdinov svojich príbehov. Ponúkame vám trpko-smiešnu príhodu zo života istého rabína:

 

Ako každý vie, v Mexiku bol vždy hrozný nedostatok rabínov. Dve z kongregácií nemali svojich rabínov už celé roky, preto sa rozhodli, že v novinách zverejnia inzerát, aby prilákali vhodných kandidátov na tento dôležitý post. Po nejakom čase im prišli prihlášky od dvoch kandidátov, ktorých hneď pozvali do Mexika na pohovor. Nanešťastie, jeden z nich po krátkom čase zomrel na následky otravy. Obe kongregácie si teda začali robiť nároky na zostávajúceho rabína.

Prvá kongregácia sa rozhodla nasledovať slová kráľa Šalamúna, ktoré vyslovil v známom biblickom príbehu o dvoch matkách a dieťati, a žiadali rabína rozseknúť na dve časti, kým členovia druhej kongregácie ho chceli nechať nažive.

A ako nakoniec vyriešili svoj spor? Poradili sa s rabínskym súdom v Mexico City. Sudcovia si vypočuli obe strany a rozhodli: „Rabín patrí prvej kongregácii, teda tej, ktorá žiadala jeho rozseknutie na dve časti, lebo práve taký je vraj osud všetkých rabínov.“

 



Ženy

V židovskej komunite v minulosti zohrávali ženy mimoriadne dôležitú úlohu, hoci nie oficiálnu. Dnes je už situácia iná, hoci mnohí sa novej dobe nechcú prispôsobiť. A tak ženy vytiahli do boja za rovnaké práva:

 

Starosta istého izraelského mesta si raz v sprievode svojej manželky obzeral stavbu novej verejnej budovy. Jeden z robotníkov na stavbe na starostovu ženu zavolal: „Ahoj, Dina. Ako sa máš?“ Na čo mu ona odpovedala: „Rada ťa vidím, Dávid.“ A potom strávili ešte niekoľko chvíľ v priateľskom rozhovore.

Keď starosta ukončil obhliadku staveniska, spýtal sa svojej manželky, odkiaľ pozná toho muža. „Jáj,“ odpovedala, „na strednej škole sme spolu chodili a kedysi dávno ma dokonca požiadal o ruku.“

Manžel sa na to uškrnul a povedal: „Mala by si mi byť teda vďačná, lebo keby nebolo mňa, bola by si len ženou obyčajného robotníka a nie pani starostovou.“

„Vôbec nie,“ odvetila žena, „ak by som si vzala jeho, bol by z neho teraz starosta tohto mesta!“


Izraelčania a Palestínci

Ani konflikt medzi Izraelom a Palestínou neunikol pozornosti židovských vtipkárov. Niektoré skutočnosti sa lepšie vysvetľujú pomocou humoru než vo vážnej politickej debate, presne ako v nasledujúcej historke:

 

Na krízovom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN mal vystúpiť veľvyslanec Izraela a predseda Palestínskej samosprávy, Jásir Arafat. Prvý predstúpil pred radu zástupca Izraela:

„Dámy a páni, skôr, než prednesiem svoj prejav, rád by som vám rozpovedal jeden príbeh z našej histórie. Jedného horúceho dňa, keď Mojžiš viedol Izraelitov cez divočinu, rozhodol sa, že sa vykúpe v jazere neďaleko svojho tábora. Rýchlo zhodil zo seba odev, zložil ho na kôpku a hneď sa pustil plávať vo vodách jazera. Odpočinutý a svieži sa vrátil na breh, ale jeho šaty zmizli. „Som si istý,“ povedal si pre seba, „že moje šaty musel vziať nejaký Palestínčan.“

V tej chvíli mu skočil do reči Jásir Arafat, ktorý sa už nemohol viac udržať, a zvolal: „Dámy a páni, toto je nehorázna lož. Všetci predsa vedia, že v tom čase Palestínčania neexistovali.“

„Ďakujem, pán Arafat,“ povedal izraelský veľvyslanec a pokračoval: „Máte pravdu a toto bol zároveň aj úvod môjho prejavu, v ktorom by som rád pokračoval.“

 

*Tento článok je tretím zo série štyroch, v ktorých si rozoberieme rôzne charakteristické vlastnosti židovského humoru. Z anglického originálu preložil Peter Godovič.


rabín Leo M. Abrami l Nov 26, 2017 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
14 reakcií pre „3. časť: Hrdinovia židovských príbehov“

Robert napísal(a):

Dec 4, 2017 20:44

- Počúvajte pán Schmittbauer, ako ste si mohol zobrať tak škaredú ženu ?
- Ona je vnútorne krásná .
- Dobre, ale nešla by nejako obrátiť?

Robert napísal(a):

Dec 4, 2017 20:39

Stein sa vracia z pohrebu svojej ženy. Jeden smútočný hosť sa ho pýta :
- ako sa cítite, pán Stein ?
- A viete, že mi tá malá prechádzka urobila celkom dobre.

Robert napísal(a):

Dec 4, 2017 20:35

Starý Kohl zobral synka do ZOO. Chlapec je z toho celý udivený, všetko obdivuje a zrazu sa neudrží a vykríkne : " Ježíšmária, tamto mrdajú opice " !
Kohl mu treskne pohlavok a povie :
" Pamataj si Móric , že slušne vychovaný židovský chlapec nehovorí "Ježíšmária" .

relativita napísal(a):

Dec 4, 2017 20:18

Stretnu sa Kohn und Grün, pricom Kohn hovori: Mozes mi gratulovat, narodil sa mi syn.' 'A kto je otcom?' 'No dovol!' 'Prepac, myslel som, ze ro vies.'

Robert napísal(a):

Dec 4, 2017 19:59

Vieš ako sa volá Clintonov poklopec?
US OPEN.

Robert napísal(a):

Dec 4, 2017 19:57

Viete aký je najlepší politický vtip?
Taký, na ktorom sa smejete aj po 20. rokoch, až sa za mreže chytáte !

Robert napísal(a):

Dec 4, 2017 19:51

Čo je to jašterica?
Krokodíl, čo prežil hospodársky zázrak na Slovensku.

relativita napísal(a):

Dec 4, 2017 17:34

Pyta sa Kohn Grüna, ze ci sa mu paci McCartney z Beatles. 'Nie', hovori Kohn, 'on falosne spieva a ma taky kriklavy hlas.' Pyta sa Grün: 'Kde a kedy si ho videl a pocul?' 'No, ja som ho osobne nepocul, ale Blau mi spieval jehp pesnicky.'

Robert napísal(a):

Dec 4, 2017 14:38

Otázka zo začiatku osemdesiatych rokov :
- Čo je to, dve oči a sto zubov ?
- Krokodíl .
- Čo je to, dva zuby a sto očí ?
- Politbyro ÚV KSSZ .

Robert napísal(a):

Dec 4, 2017 14:36

Klaus je asi ortodoxný komunista. Tiež stále tvrdí, že inej cesty niet.

Stranka 1 z 2 1 2 »
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo