Homo asapiens

V oddelení Delet – knihy zväčša píšeme o dielach, ktoré sa nejako dotýkajú judaizmu. To však nie je železné pravidlo a nasledujúce riadky sú toho dôkazom.

Hrdinom románu „Homo Asapiens“ mladého slovenského autora Rada Ondřejíčka  je sympatický tridsiatnik Jakub, kreatívny pracovník reklamnej agentúry,  ktorý po rokoch hrdlačenia a ohýbania chrbta  pred klientmi prejde na „opačnú stranu“ a zamestná sa v nadnárodnej telekomunikačnej spoločnosti. Dúfa, že si  teraz, keď už nebude musieť chradnúť  pod tlakom termínov, požiadaviek a manierov  klientov, konečne vydýchne a začne žiť aspoň trochu normálny život.  Bez stresu, bez prebdených nocí, bez obschnutých fastfoodových donášok o druhej v noci, bez  krachujúcich milostných vzťahov. Vidina bezpečného a usporiadaného života zamestnanca marketingového oddelenia prosperujúcej firmy sídliacej v súčasnej Bratislave, v ktorej bude mať pracovný deň len príčetných osem hodín, sa však čoskoro rozplynie a Jakub sa bude musieť vyrovnať s úplne inou „kladou“.

Bolo veľmi vzrušujúce čítať o tom, ako to chodí  vo svete reklamných kampaní a marketingových stratégií bohatých nadnárodných firiem. So svetom reklamy a marketingu  som doteraz bezprostredne prišla do kontaktu len  ako najatý hlas čítajúci sprievodný reklamný text,  čiže  praktikami a zvyklosťami tohto zvláštneho Matrixu som v podstate nedotknutá a doteraz som nemala ani poňatia, ako to chodí v jeho zákulisí. Ako sa v ňom bojuje o zákazky a  pod akým brutálnym  tlakom žijú tí ľudia, čo si raz za rok chodia po ocenenia Zlatý klinec.

A  už vôbec  som netušila, čomu sú vystavení zamestnanci nadnárodných korporácií, vďaka ktorým mobilne telefonujem. Preto som, čítajúc Homo Asapiensa, nestíhala  vyťahovať obočie v údive a sem tam si v duchu naivne  povedať  „wow, tak toto je sila“. Pritom autorovi verím každé jedno slovo.   Rado Ondřejíček  do knihy vydestiloval roky vlastných skúseností copywritera či kreatívneho direktora v niekoľkých  reklamných agentúrach. O tomto prazvláštnom panoptiku preto  môže podať  naozaj veľmi dobre odžitú  správu.

Aj keď román Homo Asapiens odhaľuje nesmierne veľa zo zákulisia fungovania slovenských reklamiek a ich bohatých klientov, nie je to príbeh iba o tejto brandži.  Je o toľko viac ako len napínavou korporátnou story.  Je o tom, ako si celá jedna generácia neuvedomuje prchavosť na prvý pohľad samozrejmých vecí a hodnôt a ako potom, keď už je zrazu bolestne neskoro, sa vyrovnáva s tým, o čo všetko prišla.  Je o mileneckej láske, o priateľstve, o láske k rodičom.

Musím priznať, že práve „rodičovská“  linka románu  ma chytila a zasiahla asi najviac a autor zo mňa ku koncu románu vytlačil poriadne štipľavé slzy – čo sa mi pri čítaní pôvodného slovenského textu nestalo už celé roky a motivovalo ma podeliť sa o tento knižný zážitok aj s čitateľmi Deletu. Nespomínam si, že by niekedy niekto predtým tak presne popísal moje vlastné pocity spojené s náhlym poznaním, že rodičia nie sú nezraniteľní a nesmrteľní. Väčšinu z nás to poznanie prekvapí prvýkrát kdesi po tridsiatke a je to jeden z najšokujúcejších príznakov skutočného dospievania – a Rado Ondřejíček túto stránku života spracoval s obrovským citom.  Vlastne - práve teraz, keď píšem o rodinnej linke Jakubovho príbehu mi napadá, že román  Homo Asapiens témam a hodnotám judaizmu vôbec nie je taký vzdialený, ako by sa mohlo zdať.  Veď téma matky, rodinných pút a krehučkých vlákien, spájajúce naše srdcia so srdcami rodičov je  v judaizme prítomná na toľkých úrovniach.

Publicista Rado Ondřejíček (1977), ktorý je v kruhoch priaznivcov britkého pera už roky  pojmom, napísal  svoj prvý román. A tí, ktorí od tohto autora (mimochodom nositeľa Novinárskej ceny)  čakajú to, čo preň bolo doteraz typické – teda brilantné, no až na dreň cynické postrehy,  budú prekvapení. Možno aj sklamaní.  Ak totiž Rado vo svojich publicistických textoch doteraz  plieskal bičom a ešte sa pri tom aj uličnícky uškŕňal, tak teraz skôr hladí, chlácholí a  dojíma.

Napísal  dielo, ktoré v sebe nemá cynizmu ani trošku, naopak – je z neho cítiť citlivé, idealistické, dokonca nežné  srdce. Je to od prvej do poslednej stránky krásna kniha  a som presvedčená o tom, že chytí aj ľudí,  ktorí o svet reklamných agentúr, veľkých nadnárodných  firiem, marketingových stratégií a uponáhľaných úspešných slovenských  tridsiatnikov na pokraji vyhorenia nikdy  v živote nezavadili a vôbec ich nezaujíma.