Autorka sa v článku zaoberá ústavnoprávnymi aspektmi obmedzenia slobody prejavu osôb odsúdených za popieranie, ospravedlňovanie, či minimalizovanie zločinov holokaustu. V tejto súvislosti analyzuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva upozorňujúc na to, že tento medzinárodný orgán takýmto prejavom ochranu neposkytol. Následne sa autorka vyrovnáva s prístupmi liberálnych odporcov trestnoprávnych postihov rasistických prejavov. Poukazuje pritom na nebezpečenstvá, ktoré takéto prejavy a zoskupovanie sa ľudí na ich základe vyvolávajú.

Autorka sa v článku zaoberá ústavnoprávnymi aspektmi obmedzenia slobody prejavu osôb odsúdených za popieranie, ospravedlňovanie, či minimalizovanie zločinov holokaustu. V tejto súvislosti analyzuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva upozorňujúc na to, že tento medzinárodný orgán takýmto prejavom ochranu neposkytol. Následne sa autorka vyrovnáva s prístupmi liberálnych odporcov trestnoprávnych postihov rasistických prejavov. Poukazuje pritom na nebezpečenstvá, ktoré takéto prejavy a zoskupovanie sa ľudí na ich základe vyvolávajú.

Pri príležitosti obradov, venovaných 60. výročiu oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim, by som rád venoval priestor v tomto čísle Deletu listu, ktorý napísal lubavičský rebbe Menachem M. Scheersohn spisovateľovi Elimu Wieselovi, nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru a neúnavnému prednášateľovi o holokauste.